Veľkonočné prekvapenie - DOPRAVA ZADARMO!

Dľžka čítania: 2,30 min | Autor: Anna

Máme tu Veľkú noc, pre väčšinu ľudí symbol toho, že konečne začína jar. Končí zima a nastáva nové radostné obdobie, my pre Vás máme DOPRAVU ZADARMO NA VŠETKO a článok o Veľkej noci.

DOPRAVA ZADARMO na Veľkonočné sviatky.

Platí od 15.04.22 do 18.04.22 pri nákupe nad 20€ máte so zvolením dopravcu Packeta - výdajné miesto dopravu zadarmo.

Veľká noc je tradíciou, ktorá by sa mala zachovávať. Svätý týždeň či Pašiový týždeň (z lat. Passio – utrpenie) si kresťania pripomínajú posledné dni Ježiša Krista na Zemi, jeho smrť a následné vzkriesenie.

Svätý týždeň:

Kvetná nedeľa – pripomína príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, pomenovanie Květná nedeľa sa odvíja od toho, že ho ľudia vítali kvety. Sú zdobené aj kostoly a domácnosť kvetmi, u nás sa používajú mačičky alebo vŕbové vetvičky. Na Kvetnú nedeľu by sa tiež mali obliekať nové pekné šaty, aby celý rok kvitol!

Modrý pondelok – Veľkonočný Modrý pondelok, je symbolom voľného dňa, kedy ľudia nepracovali a kostoly sa zdobili modrými látkami/suknom. Deň má byť v znamení odpočinku a naberania síl na nadchádzajúce dni, kedy sa schyľovalo k veľkému upratovaniu domácnosti.

Šedivé/Žlté utorok – šedivá farba reprezentuje neporiadok v domácnosti ako prach či pavučiny. Gazdiná tieto dni venovala upratovaniu domácnosti, vymetaniu neporiadku a umývaniu okien. Žltá farba symbolizuje božie svetlo.

Škaredá streda – tiež sazometná, v tento deň sa vymetali komíny od sadzí. Tento deň pripomína zradu Ježiša Judáša, práve preto škaredá streda. Z ktorej vzišla ľudová povera, že by sme sa v tento deň nemali mračiť, inak nám to zostane po celý rok.

Zelený štvrtok – v tento deň prebiehala Ježišova posledná večera. Jedla sa zelené jedlá, ako kapusta, špenát, žihľavy alebo hrach, to malo zaručiť zdravie na celý rok. Veľkonočný zvyk sa zachováva dodnes, hovorí sa, že by sme mali zjesť aspoň niečo zelené, u nás sa čapuje v niektorých krčmách aj zelené pivo. Hovorí sa, že v tento deň sa nemá nikomu nič požičiavať a s nikým sa nehádať. Odmenou má byť, že by sa vám mali hádky vyhýbať. V tento deň sa tiež triaslo stromy, ktoré následne mali viac úrody. Pečú sa judáša, kto zjedol judáša, mal byť zdravý.

Veľký piatok – Tento deň je pripomienkou utrpenia (pašija) a smrti Ježiša Krista na kríži. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. Nemá sa prať bielizeň a ďalej sa „nesmie hýbať so zemou“, teda kopať, zasievať a podobne.

Biela sobota – Biela farba je znakom čistoty a zároveň môže pripomínať rúcha krstencov. Tradične na Bielu sobotu prebiehalo pečenie baránka, mazanca, a iných dobrôt. Popoludní mal každý mať na sebe niečo nové, aby ho nepokakal baránok.

Nedeľa Boží hod – kresťania oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tento deň sa nepracovalo, ani sa neumýval riad. Na stole nesmeli chýbať dobré pokrmy, ako klobása alebo plnka.

Červený pondelok – Veľkonočný pondelok je plný zvykov a tradícií. Niektoré sa oslavujú dodnes, iné už sú skôr len minulosťou. V každom regióne sa obyčaje môžu trochu líšiť. Českou a slovenskou raritou je korbáč – tradícia, kedy muži šľahajú ženy, pomocou spleteného prútia nazývaného taktiež korbáč, tatár či šľahačka… (na Morave av slovenskom Sliezsku je názvoslovie bohatšie). Existencia tohto zvyku siaha až do 14. storočia, slovo korbáč je spájané s výrazom omlad – mrskanie/koledovanie/šľahanie má zaistiť mladosť, zdravie a plodnosť ženy. Tie za to muža odmeňujú maľovanými kraslicami.

DSC06218
DSC06266
DSC05979